Niektorým Američanom to už dochádza

Prezident Biden a jeho tím sľúbili, že ukončia vojny Spojených štátov a medzinárodné záväzky krajiny nebudú protirečiť potrebám verejnosti.
Dnes je táto vízia v troskách. Spojené štáty sú aktuálne ponorené tak do vojnového konfliktu na Ukrajine aj na Strednom východe. Medzitým sa vzťahy s Čínou a Ruskom tak výrazne zhoršili, že vzbudili reálne vyhliadky na prvý konflikt medzi veľmocami od roku 1945.

Predstava americkej globálnej dominancie po studenej vojne, ako ju vyjadril Pentagon v roku 1992 je minulosťou. Unipolárna éra sa skončila.

Biden sa na začiatku jeho misie v Bielom dome pokúsil vytvoriť „stabilný a predvídateľný“ vzťah s Ruskom a v záujme toho usporiadal v júni 2021 summit s Putinom. Obe krajiny začali strategický dialóg o stabilite s cieľom znížiť riziko jadrovej vojny a posilniť kontrolu zbrojenia. Biely dom však odmietol rokovať o vzťahu NATO s Ukrajinou, čo bol dôležitý predpoklad pre vylúčenie vzniku vojnového konfliktu. Krátkozraká politika USA v Európe sa nakoniec stala príčinou konfliktu na Ukrajine.

Aj ambiciózne americké diplomatické snahy o zmiernenie napätia medzi stranami konfliktov v rôznych častiach sveta (ale často dosť jednostranné), viedli k vyostreniu napätia medzi ďalšími zainteresovanými. Preto napr. opomínanie politických vyhliadok Palestínčanov mohlo byť impulzom na útok Hamasu v južnom Izraeli na začiatku októbra 2023. Nejednoznačné diplomatické posolstvá zrejme prispeli aj ku strate dôveryhodnosti k takejto americkej politike.

Washington môže vierohodne prispieť ku prekonaniu krízy v Európe a na Blízkom východe z jeho pohľadu len tým, že zredukuje svoje politické ciele a záväzky v oblasti podpory ich obrany a vojenského postoja. Len tak sa môže zbaviť „najväčšieho zdieľaného bremena za posledné desaťročia“. Biely dom však zatiaľ nesformuloval metriky, podľa ktorých by sa dal merať úspech naznačenej medziregionálnej stratégie v čase. Washington by mal rozlišovať medzi regiónmi a zaviesť jasné rozdelenie práce medzi seba a svojich bezpečnostných partnerov.

Riadny prechod na európske vedenie európskej obrany je reálne vyšší ako na Blízkom východe. Americká administratíva by sa však mala pevne postaviť proti pozvaniu Ukrajiny do NATO a namiesto toho sa pripraviť na vybavenie tejto krajiny na jej dlhodobú obranu.

Predstava o dosiahnutí „mieru prostredníctvom sily“ je mantra, ktorá priviedla americkú zahraničnú politiku na dno. V skutočnosti žiadna veľkosť americkej sily neprinúti zvyšok sveta krčiť sa v strachu a prijať mier za podmienok Washingtonu.

Spojené štáty nepotrebujú globálnu vojenskú dominanciu, aby prosperovali. Na svet by sa malo pozerať skôr cez príležitosti, ktorých sa treba chopiť a cez rozhodnutia, ktoré treba urobiť. Preto je lepšie sa zamerať na obmedzovanie americkej vojenskej prítomnosti v rôznych častiach sveta a viac sa zamerať na riešenie vnútorných problémov.

Podrobnejšie úvahy o akoby príprave Američanov a možno aj širšieho okolia na koniec americkej globálnej hegemónie nájde čitateľ na https://www.foreignaffairs.com/united-states/why-america-cant-have-it-all

Keď imperiálna arogancia prevyšuje tú teokratickú

13.03.2026

Po dvoch týždňoch Trumpovho dobrodružstva v Iráne sa Američania začínajú intenzívnejšie zaujímať o to, aký je vôbec konečný cieľ v Iráne. Dementizujúci Trump, ale predovšetkým jeho príčetnejšie okolie by mali aspoň dodatočne rýchlo zistiť, čo by malo nasledovať. Analytici portálu Foreign Affars sa zhodujú v tom, že vojenská prevaha USA a Izraela neznamená [...]

Nie mierotvorca, ale nemilosrdný imperialista

03.03.2026

Rozprávkam o tom, že Izrael a Spojené štáty v skutočnosti „zachraňujú svet“ pred potenciálnou iránskou jadrovou hrozbou, možno veria už len politickí jednobunkovci v čele Európskej únie. Dôvod, prečo aj Trump napadol Irán, je veľmi jednoduchý – ropa a globálna nadvláda – čo je jeho vysnená méta. Vzhľadom na veľmi pravdepodobnú prehru republikánov v jesenných [...]

Kto nám to vlastne dáva lekcie z demokracie?

25.02.2026

Vo viacerých európskych krajinách (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko a Luxembursko) je ako oficiálna forma vlády monarchia. Hoci je táto forma vlády zahalená do ústavného rúcha, podľa politologickej definície ju nemôžeme považovať za demokraciu. V Británii, ktorá sa odtrhla od EÚ, stále neexistuje jediný dokument s názvom „Ústava“. Existuje len [...]

mnichov

SPD po 40 rokoch prišla o Mníchov, primátorom prvýkrát „zelený“. Médiá hovoria o senzácii

22.03.2026 20:15, aktualizované: 20:41

Súčasný primátor mesta Dieter Reiter uznal porážku. "Spackal som to, bola to moja vina," povedal svojim priaznivcom.

protest autodopravcov

Sme na hrane, niektorí už odstavili. Kamionisti žiadajú štát o pomoc, inak budú štrajkovať

22.03.2026 19:55

Máme informácie, že Slovnaft pozastavuje všetky zľavy pre motoristov, o mesiac už nemusí byť na pumpách ani ADBULE, tvrdí UNAS.

Robert Golob

50 litrov na deň. Slovinsko obmedzilo tankovanie, premiér povolal armádne cisterny

22.03.2026 19:06

"V Slovinsku je dostatok paliva, sklady sú plné a nehrozí nedostatok paliva," vyhlásil Robert Golob.

Friedrich Merz

Merz si môže vydýchnuť: voľby v Porýní-Falcku vyhral. Fiasko pre SPD a dvojnásobok pre AfD

22.03.2026 18:45, aktualizované: 19:30

Doteraz vládna SPD skončila druhá so ziskom okolo 27 percent. Pred piatimi rokmi pritom voľby jasne vyhrala s 35,7 percentami hlasov.