O korektnosti hodnotenia vývoja epidemiologickej situácie

Pretrvávanie nepriaznivej epidemiologickej situácie kladie zvýšené nároky aj na systém vybratých ukazovateľov, aby umožnili čo najreálnejšie odrážať jej doterajší vývoj, poskytli spoľahlivé informácie pre odhadovanie ďalšieho vývoja na najbližšie obdobie a pomohli efektívne manažovať opatrenia v boji s koronavírusom.

Aktuálne používaný systém ukazovateľov na hodnotenie aktuálnej epidemiologickej situácie aj schválený sprísnený COVID automat považujem za diskutabilné. Diskutabilné je figurovanie ukazovateľa 7-dňového priemeru pozitívne testovaných, 14-denná incidencia na 100 tisíc obyvateľov pri porovnávaní so susednými krajinami  do pravidelného týždenného hodnotenia epidemiologickej situácie, aj zaradenie ukazovateľa priemerný počet nových prípadov koronavírusu za 7 dní v rámci  celonárodných indikátorov na hodnotenie epidemiologickej situácie, ako aj ukazovateľov vážená 14-dňová incidencia a a trend 7-dňovej incidencie v rámci regionálnych indikátorov do COVID automatu.

Na základe reálnych údajov o vývoji epidemiologickej situácie na Slovensku aj v európskych krajinách sa potvrdzuje, že vhodným ukazovateľom na hodnotenie epidemiologickej situácie je pomerový ukazovateľ miera pozitívne testovaných. Tento ukazovateľ omnoho reálnejšie odráža rizikovosť koronavírusu ako absolútny počet novo pozitívne testovaných hoci aj v podobe jeho 7-dňového priemeru alebo napríklad aj modifikovaný v prepočte na 10 tisíc, 100 tisíc, či milión obyvateľov.

Moja výhrada smeruje tak k používaniu absolútneho ukazovateľa priemerný počet nových prípadov koronavírusu za 7 dní, ako aj k jednorazovým i kĺzavým stredným hodnotám takých absolútnych ukazovateľov, ktoré sú čiastočné upravené ich prepočtom napr. na 10 tisíc, 100 tisíc, či milión obyvateľov. Po danej úprave sa javí príslušný ukazovateľ ako pomerový, avšak jeho nekorektnosť sa dostatočne neodstráni z dôvodu vysokej asymetrie a rozdielnej variability denného počtu novo pozitívne testovaných a denného počtu vykonávaných testov na koronavírus, ktorý sa v absolútnych ukazovateľoch nezohľadni.

Ukazovatele 7-dňovej miery pozitívne testovaných, resp. 7-dňovej incidencie na 10 tisíc obyvateľov z regionálnych údajoch zo Slovenska, ako aj ukazovatele kumulovanej miery pozitívne testovaných, resp. kumulovaného počtu pozitívne testovaných na milión obyvateľov z údajoch v jednotlivých európskych krajinách, dosť jednoznačne potvrdzujú deformačný vplyv celkového počtu vykonaných testov na informáciu o riziku vývoja koronavírusu v jednotlivých regiónoch i krajinách pri použitom absolútnom ukazovateli i jeho modifikácii. Hodnoty dvojíc uvedených kĺzavých absolútnych a pomerových ukazovateľov o riziku koronavírusu sa dosť zásadne líšia práve z vyššie uvedeného dôvodu.

Použitie rôznych konštrukcii ukazovateľov bolo pravdepodobne aj hlavným dôvodom viacerých sporov medzi vládnymi predstaviteľmi a dátovými analytikmi, keď každá skupina interpretovala vývoj epidemiologickej situácie v určitých obdobiach dosť rozdielne.

Na reálnych číslach sa dajú v posledných mesiacoch demonštrovať viaceré príklady nelogického trendu hodnôt 7-dňového priemeru počtu pozitívne testovaných osôb. Podľa tohto ukazovateľa sa mala epidemiologická situácia napr. od 25.12.2020 do 29.12.2020 jednoznačne zlepšovať, ale realita bola opačná. Realitu v danom období hodnovernejšie odrážal vývoj hodnôt 7-dňovej miery pozitívne testovaných osôb.

Ďalším argumentom na potvrdenie deformačného vplyvu značne variabilného denného počtu vykonávaných testov na objektívnosť informácii o vývoji rizika koronavírusu je aj poznatok, že napr. od druhej januárovej dekády do konca januára 2021 totožným alebo veľmi podobným hodnotám 7-dňového priemeru počtu pozitívne testovaných osôb (okolo 2 tisíc pozitívne testovaných osôb) zodpovedajú výrazne rozdielne hodnoty 7-dňovej miery pozitívne testovaných osôb (od zhruba 15 % až po vyše 20 %). Dôvodom je opäť asymetria medzi dennými počtami vykonaných testov na koronavírus a dennými počtami pozitívne testovaných osôb.

Dôležitým odborným argumentom na potvrdenie správnosti uvádzanej úvahy je aj poznatok, že taký veľmi dôležitý ukazovateľ o vývoji epidemiologickej situácie ako je 7-dňový priemer celkového počtu hospitalizovaných na covid 19 výraznejšie koreluje s pomerovým ukazovateľom 7-dňová miera pozitívne testovaných ako s absolútnym ukazovateľom 7-dňový priemer počtu pozitívne testovaných osôb.

Podľa mnou preferovaného ukazovateľa má riziko koronavírusu v okolitých krajinách za posledné tri týždne  trend mierneho znižovania, kým na Slovensku sa toto riziko, aj keď len mierne, ale naďalej zvyšuje. Za posledný týždeň došlo v rámci Európy k zvýšeniu miery pozitívne testovaných osôb okrem Slovenska už len v Holandsku, Portugalsku, Slovinsku a Albánsku. Vo svetle uvedeného porovnania krajín je ospravedlňovanie zlej epidemiologickej situácie na Slovensku novými mutáciami koronavírusu nie celkom akceptovateľné a vyznieva aj ako výhovorka za nezvládanie boja s pandémiou.

Je na analytickom tíme ministra zdravotníctva i na ďalších odborníkoch zodpovedných za dobré fungovanie COVID automatu, aby zvážili vyššie uvedené podnety na diskusiu. Používanie nekorektných ukazovateľov na hodnotenie vývoja pandémie môže mať negatívny dopad na účinnosť opatrení v boji s koronavírusom a dokonca môže viesť až ku vzniku chaosu s ich uplatňovaním v spoločnosti.

PS: Obšírnejšie informácie o danej problematike môžu záujemcovia nájsť v príspevku na http://www.ssds.sk/casopis/archiv/2020/fss0220_101.pdf.

Keď imperiálna arogancia konkuruje tej teokratickej

13.03.2026

Po dvoch týždňoch Trumpovho dobrodružstva v Iráne sa Američania začínajú intenzívnejšie zaujímať o to, aký je vôbec konečný cieľ v Iráne. Dementizujúci Trump, ale predovšetkým jeho príčetnejšie okolie by mali aspoň dodatočne rýchlo zistiť, čo by malo nasledovať. Analytici portálu Foreign Affars sa zhodujú v tom, že vojenská prevaha USA a Izraela neznamená [...]

Nie mierotvorca, ale nemilosrdný imperialista

03.03.2026

Rozprávkam o tom, že Izrael a Spojené štáty v skutočnosti „zachraňujú svet“ pred potenciálnou iránskou jadrovou hrozbou, možno veria už len politickí jednobunkovci v čele Európskej únie. Dôvod, prečo aj Trump napadol Irán, je veľmi jednoduchý – ropa a globálna nadvláda – čo je jeho vysnená méta. Vzhľadom na veľmi pravdepodobnú prehru republikánov v jesenných [...]

Kto nám to vlastne dáva lekcie z demokracie?

25.02.2026

Vo viacerých európskych krajinách (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko a Luxembursko) je ako oficiálna forma vlády monarchia. Hoci je táto forma vlády zahalená do ústavného rúcha, podľa politologickej definície ju nemôžeme považovať za demokraciu. V Británii, ktorá sa odtrhla od EÚ, stále neexistuje jediný dokument s názvom „Ústava“. Existuje len [...]

Magyar, Orbán

Orbán šíril strach, Magyar bol pohotový. V štúdiu ta3 o tom, aké boli maďarské voľby

12.04.2026 21:38

Diskusia o tom, prečo a ako viedli kampaň strana Fidesz a Tisza.

Magyar

Analytik sa krátko po maďarských voľbách nemýlil. Orbán uznal porážku

12.04.2026 20:19, aktualizované: 21:29

Voľby v Maďarsku sa skončili. Vyhrala ich opozičná strana Tisza Pétera Magyara. Po 16 rokoch pri moci končí Fidesz premiéra Viktora Orbána.

Maďari, Magyar, vlajky, Budapešť, voľby

ONLINE: Drvivé víťazstvo opozície. Tisza dosiahla ústavnú väčšinu, Orbán zablahoželal Magyarovi

12.04.2026 19:30, aktualizované: 22:14

Volebná účasť dosiahla 77,80 percenta, čo potvrdzuje mimoriadne vysoký záujem voličov o tieto voľby.

vetroň

Pri zrážke dvoch vetroňov vo Veľkej Fatre zahynul poľský pilot

12.04.2026 18:57

V jednom z vetroňov sa nachádzal občan Poľskej republiky a občan Českej republiky.