Nie mierotvorca, ale nemilosrdný imperialista

Rozprávkam o tom, že Izrael a Spojené štáty v skutočnosti „zachraňujú svet“ pred potenciálnou iránskou jadrovou hrozbou, možno veria už len politickí jednobunkovci v čele Európskej únie. Dôvod, prečo aj Trump napadol Irán, je veľmi jednoduchý – ropa a globálna nadvláda – čo je jeho vysnená méta. Vzhľadom na veľmi pravdepodobnú prehru republikánov v jesenných voľbách do Kongresu a stratu väčšiny v oboch komorách, sa ukazuje, že Trump sa možno aj preto poponáhľal s útokom na Irán.

Irán totiž nie je len ďalšia krajina na Blízkom východe. Je to strategický uzol, cez ktorý prechádzajú kľúčové obchodné trasy a kontroluje tok obrovského bohatstva v podobe ropy. Kto ovláda Irán, ovláda cenu ropy, a tým pádom aj ekonomiky krajín, ktoré sú na tejto rope závislé. Môže si diktovať ceny a podmienky. To bude asi ten pravý dôvod, prečo Amerika potrebuje Irán ovládnuť.

Destabilizácia Perzského zálivu a rastúce ceny poškodzujú čistých dovozcov ropy, predovšetkým Čínu, do ktorej v roku 2025 smerovalo približne 80% iránskeho a viac ako 80% venezuelského exportu ropy. Hlavným cieľom Trumpa je odrezať Čínu od zdrojov lacnej, sankcionovanej ropy a neustále ničenie jej globálneho logistického projektu.

Európa je druhým najväčším čistým dovozcom ropy na svete po Číne. Rovnako logickým argumentom je, že USA naďalej oslabujú Európu ako hlavného ekonomického konkurenta tým, že ju neustále oddeľujú od stabilných dodávok ropy a plynu mimo USA a zvyšujú ich ceny.

Na jednej strane sa zdá, že Trumpov útok na Irán zabíja viacero múch jednou ranou: pomáha Izraelu dosiahnuť jeho strategické ciele, ekonomicky oslabuje Čínu a Európu, geopoliticky sa snaží oslabiť Rusko, zvyšuje dopyt po americkej rope a plyne a zvyšuje objednávky amerických zbraní a munície. Vojna v Iráne však môže mať pre Trumpa aj negatívne dopady, ak sa bude ťahať a nedosiahne deklarovaný cieľ zmeny režimu v Teheráne.

Zdá sa, že „demokratizácia“ Iránu na americký spôsob má dosť úskalí a v konečnom dôsledku môže viesť k ešte väčšej destabilizácii situácie v už roky nepokojnom regióne. USA majú nepochybne veľkú armádu, rovnako aj schopnosť zvrhávať vlády, ale úplne zlyhávajú v plánovaní toho, čo sa stane po splnení krátkodobých cieľov. A v tomto smere Trump neprekročil tieň svojich predchodcov.

Hodnota západných ubezpečení je otázna

02.07.2026

V Archíve národnej bezpečnosti USA možno nájsť záznam z rozhovoru medzi generálnym tajomníkom ÚV KSSZ, Michailom Gorbačovom a ministrom zahraničných vecí USA, Jamesom Bakerom aj za prítomnosti ministra zahraničných vecí ZSSR Eduarda Shevardnadzeho v Moskve z 9.2.1990 (https://nsarchive.gwu.edu/document/16116-document-05-memorandum-conversation-between). Ide o dokument, ktorý [...]

Predtým len „ruská propaganda“, dnes už predmet záujmu Národnej spravodajskej služby USA.

13.05.2026

V roku 2022 bola zriadená spoločná komisia oboch komôr ruského parlamentu – Štátnej dumy a Rady federácie – na vyšetrovanie aktivít biologických laboratórií na Ukrajine financovaných USA. Komisia ukončila prácu a zverejnila záverečnú správu v apríli 2023. Komisia dospela k týmto hlavným záverom: • Na Ukrajine, blízko ruských hraníc, boli vytvorené laboratóriá a [...]

Kto asi drží Trumpa pod krkom ?

17.04.2026

Americký portál o medzinárodných vzťahoch a zahraničnej politike USA Foreign Affairs uverejnil v posledných dňoch sériu komentárov v súvislosti s konfliktom v Iráne. Autori komentárov dospievajú k nasledujúcim záverom: • Vojna s Iránom zásadne mení fungovanie tzv. „axis of resistance“ – siete iránskych spojencov – ktorá je oslabená, ale nie zničená a [...]