Pokus o objektívny pohľad na svet

Je nepochybné, že aj Rusko presadzuje v krajinách „západu“ svoje záujmy a že tak robí okrem iného aj prostredníctvom šírenia poloprávd alebo aj priamo lží. Ale rovnako to platí aj pre krajiny Západu. Nie je to nič nové ani neobvyklé. Odjakživa sa totiž snažili jednotlivé mocnosti pôsobiť „informačne“ v cudzích krajinách, ovplyvňovať v nich verejnú mienku a presadzovať tak tým svoje záujmy. Termíny ako „ideologická diverzia“ nebo „propagandistická vojna“ si aj z minulosti mnohí ešte dosť dobre pamätáme.

Je smiešne viniť Rusko za stratu dôvery v „oficiálne správy“. Na dôveryhodnosť má totiž omnoho väčší vplyv osobná skúsenosť ľudí, než jej podlamovanie nejakými cudzími „našepkávačmi“. Za posledné roky sme boli svedkami celého radu takýchto prípadov, kedy sa ľudia dozvedali „oficiálnou cestou“ to, čomu sa dnes hovorí dezinformácia, alebo boli manipulovaní zatajovaním niektorých skutočností. Ak ľudia získajú pocit, že im niekto nehovorí úplnú pravdu alebo im dokonca priamo klame, je logické, že už mu nebudú veriť a Rusko nemusí ani prstom pohnúť.

Ľuďom bolo, aj je neustále vtĺkané, že majú „kritický“ myslieť, že nemajú veriť všetkému, čo sa im hovorí, a informácie si majú overovať. Tak prečo je teda zrazu zlé, keď naozaj neveria všetkému, čo sa im predkladá? Je paradox, že tí, čo tak volajú po „kritickom“ myslení, tým v skutočnosti sledujú, aby ľudia bez výhrad konzumovali informácie, ktoré k nim prúdia z ich „názorovej bubliny“ a „kriticky“ sa majú stavať k tým, ktoré im poskytuje niekto iný.

Pred pár rokmi svojrázne vysvetľovali „kritické“ myslenie akýsi „bojovníci proti dezinformáciám“. Predložili totiž zoznam webov, ktorým sa veriť malo, a potom druhý zoznam tých, ktorým sa naopak veriť nemá. Naozaj si niekto myslí, že touto cestou sa vytvoria „kriticky“ mysliaci občania? Vedie to skôr ku vzniku ľahko ovládateľného stáda.

Preto aj v prípade tzv. ruskej propagandy trpí dôveryhodnosť tým, že z „oficiálnych“ miest zaznievajú smerom k verejnosti opakovane nepravdy a často až priamo lži, a preto ani nie tak Rusko, ale skôr politický a mediálny mainstream majú hlavný podiel na podlamovaní dôveryhodnosti k oficiálnym zdrojom informácií.

Dôvera sa ľahko stráca, ale o to horšie sa získava späť.