V českých médiách, aj medzi odvážnejšími analytikmi začalo rezonovať vyhlásenie bývalého českého veľvyslanca pri NATO Jakuba Landovského, ktorý v rozhovore pre Český rozhlas otvorene priznal, že vo veci vojny na Ukrajine hovoril prázdne frázy. Zdôveril sa tiež, že bol súčasťou systému, ktorý mal určitú komunikačnú líniu a on ju akceptoval.
Akceptovať predpísanú komunikačnú líniu systému znamená, že ten systém nielen vyžaduje poddajnosť, ale i na požiadanie kedykoľvek je potrebné s nadšením prejaviť lojalitu, presadzovať jednotné skupinové myslenie, tvrdo sa ohradzovať voči akýmkoľvek pochybnostiam, zrieknuť sa vlastného myslenia i svedomia, zaradiť sa do stáda, trénovať schopnosť a ochotu kedykoľvek a s jasotom zaprieť aj nos medzi očami, zradiť záujmy svojej krajiny a za teplé miestečko sa aj pridať do stáda vojnových štváčov.
Ochota osobne akceptovať účelovú systémovú komunikačnú líniu je ohavný jav a je odstrašujúcim zhmotnením toho najhoršieho, čo sa kritizovalo na bývalom režime, že sa aj bezdôvodne klamalo a pestovala sa nenávisť. Nuž výzva, aby pravda zvíťazila nad lžou a nenávisťou, je naďalej vysoko aktuálna, hlavne pre novodobých aktivistov.
V súvislosti s aplikovaním systémovej komunikačnej línie sa na Slovensku núka do pozornosti viacero mien nielen politikov, ale aj rôznych analytikov, ktorí niečo „vrchnosťou“ zadefinované prezentujú, ale uvažujúci človek je na pochybách, či tomu aj skutočne veria. Pri tejto príležitosti s úctou spomínam na vtipnú myšlienku jedného z mojich bývalých šéfov, ktorý tvrdil, že síce môžem mať aj vlastný názor, ale môžem s nim aj zásadne nesúhlasiť.
Na jednej strane je hodné oceniť zmenu názoru „kajúcnika“ Landovského, ale je tiež dôležité sa aj trochu pozastaviť nad jeho počinom. On síce formálne opustil svoje slogany bývalého aparátčika, ale je otázne, či ich aj reálne opustil. Nie je to náhodou tak, že takýmto „kádrom“ sú slogany a ich obsah šumafuk, pričom to len tak verejne deklarujú a ponúkajú sa na akékoľvek ďalšie použitie?
Vyššie uvedené „osobnostné predpoklady“ pre aktívnu realizáciu rôznych scestných systémových komunikačných liniek sú do značnej miery aj príčinou, prečo v poslednom období nastáva renesancia všetkého antisystémového. Jednoducho, taký systém komunikácie, ktorého obludné parametre sú popísané vyššie, si zaslúži v lepšom prípade minimálne zásadnú zmenu a v tom horšom dokonca nekompromisný zánik. Platí to tak pre jednotlivé krajiny, ako aj pre úroveň európskych „elít“.
Celá debata | RSS tejto debaty