Pokus o objektívny pohľad na svet

V posledných týždňoch sa objavili správy mainstreamových médií, ktoré pripúšťali doteraz nemysliteľné a nevysloviteľné. Vojna na Ukrajine sa skončila, Moskva vyhrala a Kyjev prehral. Realita je krutá.
Výraznú zmenu uvažovania možno sledovať aj u niektorých „odborníkov“ na Rusko. Jedným z nich je aj napr. Owen Matthews, ktorý ešte v júni 2023 predpovedal absolútnu katastrofu pre Vladimíra Putina a stratenú budúcnosť Ruska.
Vo vydaní týždenníka The Spectator zo 6. januára 2024 ma už pán Matthews na veci iný pohľad (https://www.spectator.co.uk/article/putins-peace-is-a-partitioned-ukraine/). Všimol si, že v jadre Putinových manévrov je „jedna brutálna pravda“. Konkrétne, rozdelenie Ukrajiny už do značnej miery prebehlo a kľúčovou výzvou, ktorej budú hlavne tvorcovia politiky USA čeliť tento rok, je, ako sa s touto realitou vyrovnať.
Najväčšou prekážkou toho, aby Impérium jednoducho priznalo čŕtajúcu sa porážku je, že nikto vo Washingtone to nechce vysvetliť západnému publiku. Zjednodušene povedané, uznanie trvalého vlastníctva Ruska v Donecku, Chersone, Lugansku a Záporoží by predstavovalo hlboké poníženie pre USA a ich spojencov. Aspoň verejne. To je veľmi problematické, pretože ako priznáva Matthews, o konečnom výsledku vojny sa nerozhodne v Kyjeve, ale vo Washingtone.
Hovorcovia Bieleho domu donekonečna tvrdia, že je len na Kyjeve, kedy vojna skončí, avšak Washington ovláda kohútik vojenskej a finančnej pomoci a je teda miazgou ukrajinského vojnového úsilia. To znamená, že USA majú posledné slovo o tom, kedy sa skončí táto proxy vojna, ale nie ako sa skončí.
Matthews tvrdí, že vojnový cieľ Ukrajiny obnovenie hraníc z roku 1991, má logiku a je v súlade s medzinárodným právom. Napriek tomu je nútený pripustiť, že aj keby bolo znovudobytie stratených oblastí vojensky možné, neexistuje žiadna záruka, že ich opätovné začlenenie do Ukrajiny by urobilo krajinu bezpečnejšou a stabilnejšou.
Až 130 000 obyvateľov Donbasu bojuje po boku Ruska v prvej línii „za svoje vlastné územie“. Na základe rozhovorov s jeho starými kontaktmi v Donbase existuje dokonca silná opozícia voči jeho oslobodeniu ukrajinskými silami.
Matthews na záver cituje Mychajla Podoljaka, Zelenského hlavného poradcu a blízkeho osobného spojenca, v tom zmysle, že „hovoríme o porážke Ruska, nie o území“. Teda obnovené územie už ako keby nebolo aj pre Ukrajinu jediným meradlom víťazstva v tejto vojne.
Pre našich jednostranných aktivistických mainstreamových politikov a média je to asi dosť nepríjemné čítanie.