Pokus o objektívny pohľad na svet

Masívne testovanie je jeden z účinných spôsobov, ako úspešne eliminovať šírenie novodobého strašiaka – koronavírusu. Potvrdzuje to aj porovnanie kombinovaných údajov o miere infikovaných koronavírusom (podiel počtu pozitívne testovaných osôb na celkovom počte testovaných) a miere testovania (počet testov na milión obyvateľov) v európskych krajinách. Na začiatku novembra boli v rebríčku s nižšou mierou infikovaných koronavírusom pred Slovenskom predovšetkým krajiny s vyššou mierou testovania. Teda masívne testovanie ÁNO, ale na pamäti je potrebne mať aj jeho ÚČINNOSŤ a EFEKTÍVNOSŤ. Asi už tušíte, že idem aj ja zabŕdnuť do slovenského plošného testovania, či povstania?

Už sa stalo. Oficiálne, podľa premiéra a ďalších zainteresovaných ministrov, máme za sebou veľmi úspešnú akciu pod armádnym velením, ale pomocou nedostatočne validovaných testov. Odborníci tvrdia, že na hodnotenie účinnosti hromadného testovania je potrebný najmenej dvojtýždňový odstup, ale náš premiér hlásal jeho neopakovateľný úspech hneď po pilotnom testovaní, a to už na základe vysokej percentnej účasti na testovaní. Neskôr pridal aj ďalšie čísla, ale tie boli hodnotené tiež tzv. na Matoviča. Na konci októbra, týždeň po pilotnom testovaní v troch oravských a Bardejovskom okrese víťazoslávne vyhlásil, že vďaka pilotnému testovaniu sa rapídne znížil počet pozitívne testovaných. Nepovažoval vôbec za potrebné to dať do súvislosti so zverejnenými údajmi skupiny nadšencov pod hlavičkou Dáta bez pátosu o tom, že 7-dňova incidencia na 10 tisíc obyvateľov v týchto okresoch sa začala znižovať už niekoľko dní pred samotným pilotným testovaním.

Akékoľvek upozornenia a odborné názory na amatérsky nastavený proces testovania boli odmietané rôznymi pseudo argumentmi, ale hlavne osobnými invektívami voči oponentom. Ťažkú hlavu si pán Matovič nerobil ani z (ne)vedomého zavádzania pri porovnaní vývoja situácie na Slovensku a v Českej republike. Vraj sme celoplošným testovaním predišli nepriaznivému českému scenáru. Neviem z akých čísel vychádza premiér, resp. jeho dvorní analytici, ale z oficiálnych čísel vypočítaná miera pozitívne testovaných (podiel pozitívne testovaných na celkovom počte testovaných osôb v %) pomocou PCR testov v týždňových intervaloch od prvej septembrovej nedele po druhú novembrovú nedeľu hovoria o niečom inom. Miera pozitívne testovaných v Českej republike sa v sledovanom období zvýšila z 2,9 % na 16,9 %. Na Slovensku sa miera pozitívne testovaných v tom istom čase zvýšila z 1,3 % na 8,4 %. Pokiaľ však ide o dynamiku tejto miery, tak na Slovensku bola od poslednej septembrovej nedele 2020 až zhruba do polovice októbra 2020 výraznejšia ako v Českej republike. Na Slovensku sa začal rast miery pozitívne testovaných spomaľovať už od polovice októbra 2020 a v Českej republike od konca posledného októbrového týždňa. Odvtedy  sa rast miery pozitívne testovaných spomaľuje na Slovensku aj v Českej republike približne rovnako. Vývoj miery pozitívne testovaných v posledných týždňoch teda nemožno spájať výlučne s pilotným ani celoplošným testovaním, lebo takmer rovnakú dynamiku má aj v Českej republike, kde podobné experimenty neabsolvovali.

Pánovi premiérovi vrelé odporúčam, že akékoľvek údaje je vhodné interpretovať v širšom kontexte, lebo pokusy o ich dezinterpretáciu dávajú dôvod, aby sme ho považovali za nekompetentného a navyše zvyšuje to nedôveru ľudí aj k inštitúcii, ktorú momentálne reprezentuje. Cesta k dôvere vedie aj cez úctu k objektívnym vedeckým faktom.

Pilotné aj celoplošné testovanie sa robí výlučne pomocou jediného antigénového testu, ktorý  bol obstaraný veľmi expresne, pod rúškom tajomstva a bez potrebnej konzultácie s relevantnými odborníkmi. Testov je veľa, tak hurá, treba ich za každú cenu minúť. Celkové náklady na tieto manévre sa odhadujú rádovo zhruba na sto miliónov euro. Experiment s celoplošným testovaním na slovenský spôsob zahraničie bezprostredne veľmi neoslovil, skôr sme asi ponúkli návod ako to nerobiť. Tiež sa nám asi podarilo len potvrdiť to staré známe: Práca chvatná, málo platná.

Orientačne hodnotenie medicínskeho a epidemiologického prínosu pilotnej časti aj prvého kola celoštátneho testovania na koronavírus na základe vyššie uvedených poznatkov z dostupných oficiálnych údajov má ďaleko od jednoznačných chválospevov, ktoré zaznievajú z úst hlavných zainteresovaných vládnych predstaviteľov. Objektívne však treba uznať, že akékoľvek zvýšené testovanie na koronavírus má určitý vplyv na splošťovanie rastúcej krivky miery pozitívne testovaných. Doterajšie poznatky však naznačujú, že celoplošné testovanie len antigénovými testami nemožno považovať ani za jednoznačne účinný, ani za efektívny spôsob boja s koronavírusom. Na mňa hlavne prvé kolo celej tej megalomanskej akcie pôsobilo ako lov na zajace pomocou tankového práporu. Účinnejšia a nakoniec aj efektívnejšia sa javí cesta výrazne cieleného kombinovaného testovania (nie neefektívneho celoplošného)  s výraznou osobnou zodpovednosťou občanov pri dodržiavaní jasných racionálnych (nie zmätočných) protiepidemiologických opatrení.

Podčiarknuté a spočítané, máme za sebou názorný príklad toho, že nerozvážne a bez širšieho spoločenského konsenzu by sa nemali realizovať žiadne nielen celonárodné, ale ani regionálne vecne nedomyslené, ale materiálne, finančne i ľudsky náročné experimenty. Známy slovenský odborník vyslovil ľútosť nad tým, že naša krajina nevyužila obrovský domáci potenciál a synergiu medzi BMC SAV, Vedeckým parkom UK a MultiplexDX, či už na klinickú validáciu testov alebo aj na efektívnejší boj proti vírusovej pliage. Výhovorky kompetentných, že nemohli strácať čas neobstoja. Alebo žeby domáce testy už neumožnili taký výhodný jednorazový biznis?

Na záver chcem ubezpečiť niektorých diskutujúcich, ktorí zrejme nečítajú s porozumením, že to čo píšem nemá za cieľ návrat Smeru, ale varovanie pred návratom smerackých praktík s novým personálnym obsadením.