Pokus o objektívny pohľad na svet

V súvislosti s hodnotením vývoja počtu pozitívne testovaných ľudí na koronavírus aj pri stanovení pravidiel prechodu medzi jednotlivými fázami uvoľňovania ekonomiky je na Slovensku používaný tzv. kĺzavý (7-dňový) medián z denného počtu nových nakazených za uplynulý týždeň. Stále ním operuje aj vládna stránka https://korona.gov.sk/ako-sa-budu-uvolnovat-opatrenia-uvodne-informacie/#klzavy-median a občas ešte aj niektoré média. Pritom tento ukazovateľ neposkytuje žiadnu relevantnú informáciu a jeho vypovedacia schopnosť je skôr zavádzajúca.

Použiť túto popisnú štatistickú charakteristiku na daný účel v prípade, keď sa počet testovaných osôb denne mení a je veľmi variabilný,  považujeme za odborný a hlavne vecný nezmysel. Logiku aj vecné opodstatnenie použiť kĺzavý medián na daný účel by malo len v prípade, ak by sa denne realizoval zhruba rovnaký celkový počet testov na koronavírus.

Podľa 7 dňového mediánu počtu pozitívne testovaných na koronavírus sa Slovensko nachádzalo v najkritickejšej situácii v polovici apríla, čo nezodpovedá realite. Výraznejšie sa zvyšujúce počty pozitívne testovaných na koronavírus v prvých dvoch dekádach apríla boli značne relativizované rastúcimi počtami celkovo testovaných osôb.

Reálnejší pohľad na vývoj rizika pandémie koronavírusu na Slovensku nám poskytuje vývoj podielu pozitívne testovaných na celkovom počte testovaných osôb. Podľa toho prístupu bolo na Slovensku najväčšie riziko pandémie koronavírusu zaznamenané pred záverom druhej dekády v marci 2020, kedy podiel pozitívne testovaných na celkovom počte testovaných osôb atakoval 10 %. Odvtedy je zaznamenávaný na Slovensku trend pomerne výrazného znižovania daného rizika a od poslednej dekády apríla 2020 sa pohybuje na relatívne nízkych úrovniach.

Vzhľadom na existujúce poznatky o podmienkach a vývoji testovania na koronavírus i vzhľadom na prvé hodnoty kĺzavého mediánu, boli hranice uvoľňovania slovenskej ekonomiky aj na základe tohto ukazovateľa nastavené v druhej polovici apríla 2020 skôr intuitívne ako vedecky. Použitá metodika kĺzavého mediánu je v danej situácii z môjho pohľadu veľmi diskutabilná, nie je vôbec vyargumentovaná a vecne i odborne je neakceptovateľná. Tento prístup nie je navyše použiteľný ani pre žiadne medzinárodné porovnanie.

Zámerom vyjadrenia tohto názoru je brániť stavovskú česť štatistiky a upozorniť na nekritické a nedostatočne odborné zdôvodnenie používania analytických postupov a nástrojov pri hodnotení reálnej situácie. Platí to aj o korektnom používaní mediánu ako analytického nástroja v ľubovoľnej spoločenskej oblasti. Akýkoľvek poznatok, záver či opatrenie vyznejú dôveryhodnejšie, ak sú získané na základe nie deklarovaného, ale skutočného vedeckého prístupu. Toto treba mať na zreteli aj pri hodnotení aktuálneho  rizika pandémie koronavíru a pri prijímaní potrebných opatrení.

Bolo by vhodné, aby kompetentné inštitúcie zaujali k problematike používania kĺzavého mediánu počtu pozitívne testovaných ľudí na koronavírus zásadné stanovisko. Empirické argumenty k danému problému boli publikované vo forme názoru v poslednom čísle odborného štatistického časopisu (https://ssad.statistics.sk/SSaD/index.php/slovenska-statistika-a-demografia-3-2020/).