Pokus o objektívny pohľad na svet

Relácia Udalosti, komentáře týdne, v nedeľu večer na ČT24 (https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/hoste-udalosti-komentaru-tydne-debatovali-o-macinkovych-zpravach-369875), priniesla dynamickú diskusiu, ktorá poskytla aj názornú ukážku predstaviteľky aktuálnej postdemokracie. Hysterické výlevy a jednostranné hodnotenie konkrétnej politickej udalosti bez schopnosti vidieť veci v súvislostiach aj s náznakmi výhrad voči existujúcim demokratickým princípom fungovania štátu. Skonštatovala aj to, že sa občas hanbí, že je Češka. Osobne ma uspokojilo to, že zmienená diskutujúca zostala so svojimi názormi v menšine. Táto pani sa hrdo hlási k hereckej profesii, čo mi dosť silne evokovalo „demokratické“ verejné angažovanie sa aj mnohých slovenských „umelcov“.

Táto skupina má pomerne jasne nalinkovaný svet, ktorého nedeliteľnou súčasťou sú rôzne „nenormálnosti“ ako zelená politika, prohomosexuálna politika, šírenie demokracie po svete (i za cenu vojen), bezpodmienečný boj za Ukrajinu až do posledného Ukrajinca, totálna lojalita k západnej Európe a bezhraničný multikulturalizmus. Čokoľvek z toho, čo nenastane na sto percent, pretože to je ten „správny“ svet, „ohrozuje demokraciu“ a kto s tým na sto percent nesúhlasí, je nebezpečný. Česko nie je v tomto smere výnimka, podobné skúsenosti máme aj na Slovensku a stal sa z toho už aj celosvetový fenomén.

Na pretras sa v diskusii dostala aj masívna protivládna demonštrácia v centre Prahy, zameraná na podporu prezidenta Petra Pavla, ktorú organizovala spoločnosť Milion chvílek pro demokracii aj za účasti hercov Jitky Čvančarovej, Sarah Haváčovej i Hynka Čermáka. Akosi tam ale chýbali „vývozcovia“ demokracie na Slovensko Bolek Polívka a Ivan Trojan, ktorí asi misiou na Slovensko dostatočne nenaplnili očakávania „riadiaceho centra“.

Mediálna odborníčka zazlieva umelcom to, že sa aktuálne len prepožičali na jednostranné ovplyvňovanie verejnej mienky a nálady v spoločnosti pod taktovkou mainstreamových médií v prospech „správneho“ hodnotového okruhu. Pripomína, že tie isté média ale dehonestovali tých, ktorí sa zúčastnili demonštrácií počas mandátu predchádzajúcej vlády. Tej časti verejnosti, ktorá sa nestotožňuje s účelovým aktivizmom umelcov radí, aby sme ich jednoducho „vymlčali“.

Ak českým aj slovenským umelcom skutočne ide o nejakú zásadnú premenu súčasnej politiky, musia si v prvom rade uvedomiť, že je pravdepodobne treba vytvoriť životaschopnú alternatívu ku dvom dominujúcim blokom. To znamená osloviť ľudí z jedného i druhého tábora a ponúknuť im takú spoločenskú víziu, ktorá ich zaujme a ktorá nebude stále dookola opakovať len nefungujúce recepty. Asi len tak je možné súčasnú politiku preformátovať a aspoň trochu zmeniť. Jednosmerné nekritické fanušikovstvo len k politikám nenormálnosti nemá však šancu na úspech.