Farizejstvo Washingtonu pri hľadaní mieru na Ukrajine

Postupne sa na Západe čoraz viac objavujú „neformálni“ analytici a inštitúcie, ktorí pri hodnotení konfliktu na Ukrajine preukazujú známky zdravého rozumu. Možno k ním zaradiť aj americký Inštitút Rona Paula, ktorý v jednom komentári (https://ronpaulinstitute.org/there-will-be-no-peace-in-ukraine-until-washington-admits-to-itself-it-has-lost-the-war/) poukazuje na omyl v americkom sebaprezentovaní sa ako arbitra a mierotvorcu v ukrajinskom konflikte.

Autor daného komentára nekompromisne konštatuje, že daný konflikt nie je medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Uvádza, že vojna na Ukrajine sa začala v roku 2014, keď Washington zvrhol demokraticky zvolenú ukrajinskú vládu a na jej miesto dosadil washingtonské bábky, ktoré sa okamžite pokúsili Rusku odobrať námornú základňu v Sevastopole.

Táto základňa, ktorá bola viac ako 240 rokov domovom ruskej Čiernomorskej flotily, nebola pre Rusko geopoliticky nahraditeľná. Pokus Washingtonu o jej odstránenie v roku 2014 viedol k anexii Krymu Ruskom a začiatku osemročnej občianskej vojny na východe Ukrajiny, ktorá nakoniec viedla k spusteniu špeciálnej vojenskej operácie v roku 2022.

Ukrajinská vojna už trvá dvanásť rokov, pričom jej účastníkmi sú aj traja americkí prezidenti (Obama, Trump, Biden a teraz opäť Trump) a je čas položiť si otázku o jej účelnosti. Ak cieľom bolo len zabezpečiť tok peňazí daňových poplatníkov k americkým vojenským dodávateľom, tak sa to dosiahlo. Ak však cieľom bola tri desaťročia trvajúca neokonzervatívna posadnutosť zabrániť Rusku, aby sa opäť stalo veľmocou, tak to viedlo k presne opačnému výsledku.

Okrem anexie Krymu Rusko anektovalo aj územie na Ukrajine, ktoré zahŕňa väčšinu energetických zdrojov krajiny. Ruská armáda sa od roku 2022 výrazne rozšírila, čo sa týka veľkosti a schopností. Dokonca ani pokus Washingtonu o ekonomické ochromenie Ruska nedopadol celkom podľa jeho predstav. V konečnom dôsledku táto vojna priniesla Washingtonu horšie výsledky – dokonca aj podľa imperiálnych štandardov – ako keby vôbec nebola.

Trump sa teraz snaží hľadáť východisko, ale stále odmieta plne uznať realitu. Stále sa domnieva, že Washington je vo vojne skôr mediátorom ako bojujúcou stranou, lenže popiera to tým, že zároveň sa zaväzuje pokračovať vo financovaní Ukrajiny.

Vychádzajúc z reality na fronte, nemá Rusko žiadnu motiváciu uzatvárať akúkoľvek dohodu, ktorá nezahŕňa všetky jeho hlavné ciele. Neexistuje ani dôvod na uponáhľanie. Každý týždeň, čo vojna pokračuje, ruská pozícia skôr silnie ako slabne.

Je preto pravdepodobne, že skôr Washington sa musí ponáhľať, aby sa podmienky, ktoré je Rusko ochotné akceptovať, nestali ešte jednostrannejšími. Totiž už existuje skúsenosť z Afganistanu, kde USA strávili 20 rokov nahrádzaním Talibanu za Taliban, pričom vyslovene neuznali porážku. Preto, ak sa teraz nepodarí dosiahnuť dohodu s Ruskom, neskôr sa podmienky pre Ukrajinu môžu stať ešte „jednostrannejšími“.

Trump má jednoznačne zásluhu na obnovení komunikácie medzi Washingtonom a Moskvou. Trump má však v ruke aj cynickú kartu, že Amerika môže na ukrajinskom konflikte stále zarobiť, pokiaľ je Európa pripravená jej zaplatiť za zbrane.

Krutá realita odhaľuje aj falošnú rolu Trumpa ako mierotvorcu v ukrajinskom konflikte a historická skúsenosť skôr varuje, že na Ukrajine nebude mier dovtedy, kým Washington vyslovene neprizná, že prehral túto zástupnú vojnu s Moskvou.

Záverom chcem upozorniť, že tento blog nemá za cieľ obhajovať žiadnu neakceptovateľnú agresiu, ale poukázať na potrebu rešpektovania historických faktov a uplatňovania známok zdravého rozumu aj pri hodnotení nezmyselného konfliktu na Ukrajine.

Keď imperiálna arogancia konkuruje tej teokratickej

13.03.2026

Po dvoch týždňoch Trumpovho dobrodružstva v Iráne sa Američania začínajú intenzívnejšie zaujímať o to, aký je vôbec konečný cieľ v Iráne. Dementizujúci Trump, ale predovšetkým jeho príčetnejšie okolie by mali aspoň dodatočne rýchlo zistiť, čo by malo nasledovať. Analytici portálu Foreign Affars sa zhodujú v tom, že vojenská prevaha USA a Izraela neznamená [...]

Nie mierotvorca, ale nemilosrdný imperialista

03.03.2026

Rozprávkam o tom, že Izrael a Spojené štáty v skutočnosti „zachraňujú svet“ pred potenciálnou iránskou jadrovou hrozbou, možno veria už len politickí jednobunkovci v čele Európskej únie. Dôvod, prečo aj Trump napadol Irán, je veľmi jednoduchý – ropa a globálna nadvláda – čo je jeho vysnená méta. Vzhľadom na veľmi pravdepodobnú prehru republikánov v jesenných [...]

Kto nám to vlastne dáva lekcie z demokracie?

25.02.2026

Vo viacerých európskych krajinách (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko a Luxembursko) je ako oficiálna forma vlády monarchia. Hoci je táto forma vlády zahalená do ústavného rúcha, podľa politologickej definície ju nemôžeme považovať za demokraciu. V Británii, ktorá sa odtrhla od EÚ, stále neexistuje jediný dokument s názvom „Ústava“. Existuje len [...]

tanker, ropa, Hormuzský prieliv, irán, británia, stena impero, Bulk

Podeľme sa o miliardy. Trump zvažuje partnerstvo s Iránom v Hormuzskom prielive

08.04.2026 20:44

Der Spiegel napísal, že výber mýta by bol fackou do tváre arabským krajinám Perzského zálivu.

cannabis, marihuana, konope

Policajný pes vyňuchal vo favele v Riu rekordných 48 ton marihuany

08.04.2026 20:12

Doterajší rekord pochádzal z roku 2021.

NR SR: Rokovanie 28. schôdze

Premiér podľa Šimečku spochybňuje jasné ukotvenie Slovenska v Európe

08.04.2026 19:51

Líder PS poukázal na príhovor predsedu vlády na Slavíne.

trump netanjahu lego

Vojna sa presunula na internet. Irán útočí na USA cez mémy aj Lego. Vo videu Trump s diablom odpaľuje rakety

08.04.2026 19:00

Internet sa stal ďalším frontom a propaganda sa prispôsobila digitálnej ére.