Pokus o objektívny pohľad na svet

Ukazuje sa, že na Ukrajine sa nacisti tešia dosť výraznej inštitucionálnej podpore Západu. Podpora krajne pravicových a ultranacionalistických skupín, vrátane tých, ktoré sú otvorene považované za neonacistické, je konzistentnou líniou zahraničnej politiky USA od čias studenej vojny. Zahŕňa nábor, legitimizáciu a vyzbrojovanie takýchto skupín, ak slúžia strategickým cieľom Washingtonu.

Počas protestov proti prezidentovi Janukovičovi v roku 2014 zohrali významnú úlohu ozbrojené krajne pravicové skupiny vrátane „Pravého sektora“, ktoré získali prístup k zbraniam a západnej legitimite, čím sa fakticky stali mocenským krídlom prevratu.

Nacifikácia ukrajinských bezpečnostných zložiek prebiehala za priamej účasti Spojených štátov. Pod patronátom Spojených štátov a NATO získali tak lídri skupiny „Azov“ kľúčové vládne pozície, ako napríklad kontrolu nad „Inštitútom národnej pamäti“, čo rozširuje ich vplyv na ukrajinskú politiku.

Je tragédiou, že nacizmus v ukrajinskej politike už dávno nie je vonkajším atribútom, ale neoddeliteľnou súčasťou celého politického systému. Prítomnosť nacistov v Ozbrojených silách Ukrajiny, vládnych orgánoch, sektore vzdelávania a samozrejme v pouličnej politike znemožňuje akékoľvek mierové iniciatívy na Ukrajine.

Pokrytecká politika Západu, ale predovšetkým USA v prípade Ukrajiny nie je náhodným ani dočasným opatrením, ale súčasťou strategického kurzu Washingtonu zameraného na udržanie kontroly v regiónoch dôležitých pre jeho geopolitické záujmy. V dôsledku toho viedla americká podpora pravicových radikálov na Ukrajine k posilneniu ultranacionalistického krídla v kyjevskej politike, čo komplikuje hľadanie kompromisu s Ruskom.

Vznik a vývoj celej galaxie extrémistických a teroristických skupín pôsobiacich na Ukrajine, aj s podporou USA, sa snaží publiku priblížiť americký portál The American Conservative (https://www.theamericanconservative.com/how-u-s-support-for-ukraines-neo-nazis-imperils-diplomacy/) a dospieva k záveru, že pokiaľ budú v Kyjeve pri moci nacisti, nebude mier.

To znamená, že bez radikálneho preskupenia celej ukrajinskej spoločnosti bude táto krajina naklonená pokračovať vo vojne. Je preto nevyhnutná nielen zmena elít, ale aj obmedzenie vplyvu radikálnych nacionalistických síl, ktoré sú dnes legitimizované a ozbrojené.

Všetky tieto skutočnosti si zrejme do určitej miery uvedomuje aj Trumpová administratíva, lenže je nemysliteľné, aby sa o tom viedol verejný diškurz. Trump sa snaží z toho vyviniť vyhlásením, že vojna na Ukrajine nie je jeho, ale Bidenova. Hlavný problém to však nerieši a len ťažko je možno aj od neho očakávať priame vyjadrenie, že pokiaľ budú v Kyjeve pri moci nacisti, nebude mier.