Pokus o objektívny pohľad na svet

Americký mediálny portál The Hill so sídlom vo Washingtone, ktorý sa zameriava na politiku, obchod a medzinárodné vzťahy, zverejnil na okraj aktuálneho telefonického rozhovoru medzi Trumpom a Putinom myšlienky (https://thehill.com/opinion/5198022-ukraine-conflict-disinformation/ ), ktoré vykresľujú dianie na Ukrajine v posledných rokoch v inom svetle, ako to bolo doteraz prezentované západnému publiku.

Portál uvádza, že podľa zdokumentovaných forenzných dôkazov a aj podľa kyjevského súdu ukrajinskí pravicoví militanti začali násilie v roku 2014, ktoré vyvolalo počiatočnú ruskú inváziu na juhovýchod Ukrajiny vrátane Krymu. V polovici februára 2014 pravicoví militanti s výhľadom na námestie Majdan v Kyjeve začali strieľať ukrajinských policajtov a zostávajúcich demonštrantov. Polícia opätovala paľbu na militantov, ktorí potom falošne tvrdili, že polícia zabila neozbrojených demonštrantov. Ukrajinci pobúrení týmto zdanlivým vládnym masakrom zosadili prezidenta.

Putin reagoval nasadením jednotiek na Krym a zbraní do juhovýchodnej oblasti Donbasu v mene etnických Rusov, ktorí mali pocit, že ich prezident bol nedemokraticky zvrhnutý. Hoci tento príbeh neospravedlňuje ruskú inváziu, vysvetľuje, že bola sotva „nevyprovokovaná“.

Povestný olej do ohňa prilial aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský, ktorý podľa portálu The Hill prispel k širšej vojne porušením mierových dohôd s Ruskom Minsk 1 a 2 a hľadaním vojenskej pomoci a členstva v NATO. Podľa zmienených dohôd mala Ukrajina Donbasu zaručiť obmedzenú politickú autonómiu do konca roku 2015, čo by podľa Putina stačilo na to, aby sa Ukrajine zabránilo vstúpiť do NATO alebo slúžiť ako vojenská základňa pre NATO. Ukrajina, žiaľ, sedem rokov odmietala splniť tento záväzok.

Zelenský naopak zvýšil dovoz zbraní z krajín NATO, čo bola pre Putina posledná kvapka. Takže 21. februára 2022 Rusko uznalo nezávislosť Donbasu, rozmiestnilo tam jednotky na „udržiavanie mieru“ a požiadalo Zelenského, aby sa vzdal svojej snahy o vojenskú pomoc a členstvo v NATO. Keď Zelenský reagoval na túto požiadavku odmietavo, Putin začal 24. februára 2022 masívnu vojenskú ofenzívu. Či už úmyselne alebo nie, Zelenský vyprovokoval ruskú agresiu, hoci to samozrejme neospravedlňuje následné vojnové zločiny Moskvy.

K eskalácii a pokračovaniu bojov na Ukrajine zásadne prispel aj Joe Biden. Keď koncom roka 2021 Putin zmobilizoval sily na ukrajinskej hranici a požadoval realizáciu minských dohôd, vtedy Biden poľutovaniahodne ponechal rozhodnutie na Zelenskom a prisľúbil, že ak Rusko napadne Ukrajinu, USA budú reagovať „rýchlo a rozhodne“, čo Zelenský chápal ako zelenú na vzdorovanie Putinovi.

Tento prísľub tragicky povzbudil Ukrajinu, aby predĺžila vojnu v očakávaní konečnej rozhodujúcej vojenskej pomoci USA, ktorú potom Biden odmietol poskytnúť kvôli strachu z jadrovej eskalácie. Týmto spôsobom Biden vzbudil na Ukrajine falošné nádeje a zbytočne tak udržiaval nezmyselnú vojnu.

V predmetnom príspevku silno rezonuje myšlienka, ktorú už verejne vyslovil aj americký prezident Trump, že Ukrajinci a bývalý prezident Joe Biden – nielen ruský prezident Vladimír Putin – nesú významnú zodpovednosť za vypuknutie a pokračovanie vojny na Ukrajine. Môže to byť pravdepodobne aj snaha pripraviť americkú verejnosť na dôkladnejšiu diskusiu o objektívnych príčinách vzniku toho nezmyselného vojnového konfliktu a ospravedlnenie oddialenia termínu prezentovania konečného riešenia daného problému.

Zdá sa, že Trumpov prístup k hľadaniu trvalého riešenia, ktorý je založený na snahe pozrieť sa na problém optikou oboch strán konfliktu, nenachádza pochopenie u európskych politikov. Tí prepadli hystérii a jediné riešenie vidia v ďalšom zbrojení, ktorého cieľom je „odstrašiť „ už značne materiálne aj ľudsky zdecimovaného ruského protivníka.

Telefonický rozhovor medzi Trumpom a Putinom síce načrtol základné obrysy dohody o ukončení bojov na Ukrajine, ale rokovania o detailoch ešte budú veľmi náročné. Smutné na tom je, že takýto plán bolo možné zrealizovať minimálne pred dvoma rokmi, keby už vtedy bývalý prezident Biden podmienil vojenskú pomoc Zelenskému rokovaním o prímerí.