Pokus o objektívny pohľad na svet

Nikto nestelesňuje elitársku povahu EÚ lepšie ako úradujúca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Jej rozhodnutie z apríla 2021, že sama podpíše dohodu v hodnote 35 miliárd eur na nákup 1,8 miliardy dávok vakcíny BioNTech/Pfizer, je názorným príkladom svojvôle a nedostatku zodpovednosti vysokého politika aj celého systému Európskej únie. Podľa jednej analýzy bola cena za dávku, s ktorou súhlasila predsedníčka Európskej komisie, 15-krát vyššia ako výrobné náklady – čo znamená, že EÚ preplatila vakcíny o desiatky miliárd eur. Olej do ohňa pridali aj noviny New York Times, ktoré neskôr informovali, že pani predsedníčka osobne vyjednala obchod prostredníctvom niekoľkých textových správ a telefonátov s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Po prepuknutí jedného z najväčších škandálov v histórii EÚ pod názvom „Pfizergate“ však Ursula von der Leyenová aj Európska komisia odmietla odovzdať textové správy – nielen novinárom, ale dokonca aj ombudsmanovi EÚ a Dvoru audítorov EÚ.

Európska prokuratúra (EPPO), nezávislý orgán EÚ zodpovedný za vyšetrovanie a stíhanie finančných trestných činov, potvrdila, že dostala „výnimočne vysoký počet správ a sťažností“ so žiadosťou, aby prešetrila nákup vakcín proti Covid-19 v Európskej únii a koncom roka 2022 oznámila, že začala vyšetrovanie procesu obstarávania pandémie (hoci nie konkrétne Pfizergate). Vzhľadom na doterajšie kroky EPPO sa vynára otázka, či mala niekedy vôbec záujem o skutočné vyšetrovanie tejto aféry, alebo či sa skôr nesnaží kryť von der Leyenovú. Nemecký europoslanec Martin Sonneborn sa prostredníctvom Berliner Zeitung pýta: Prečo EPPO, ktorá je podriadená komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a predsedníčke Komisie von der Leyenovej, potrebuje rok a pol na prehľadanie jej kancelárie v budove Komisie a skonfiškovanie jej pracovného mobilného telefónu, aby si mohla prezerať SMS správy od spoločnosti Pfizer?

Doterajší laxný prístup EPPO k nezávislému vyšetrovaniu kauzy Pfizergate možno chápať ako pokus o jej odloženie na obdobie po voľbách do EÚ a po procese nominácie na nového predsedu Komisie. Na prvý pohľad je táto taktika úspešná. Avšak kauza Pfizergate nie je izolovaným incidentom, ale odrazom skutočnej povahy európskych inštitúcií, ktoré sa stali útočiskom, kde sa nevolení politici a vedúci predstavitelia rôznych spoločností môžu uzavrieť do bublín ďaleko od zvedavých očí a bez prekážok obchádzať transparentnosť a právny štát. Zostáva len dúfať, že už v najbližších eurovoľbách sa proti takým praktikám vyslovia voliči naprieč Európou.

Je pozoruhodné, že progresivistickým zástupcom Slovenska v Európskom parlamente takáto do očí bijúca netransparentnosť a bezprávie neprekáža, ale na jeho pôdu ťahajú nedoriešené domáce pseudoproblémy.

Viac na https://unherd.com/2024/05/pfizergate-could-still-topple-von-der-leyen/