Pokus o objektívny pohľad na svet

Minister zdravotníctva sa nechal najnovšie počuť, že do doterajšej mozaiky údajov o vývoji situácie okolo koronavírusu, by mali pribudnúť aj údaje o testovaní pomocou antigénových testov. Toto podľa mňa svedčí o tom, že pán minister stratil schopnosť rozlišovať podstatné od nepodstatného (ak ju vôbec niekedy mal).

Prečo? Nuž, v prvom rade by som očakával, že pán minister po „mimoriadne úspešnom“  celoplošnom testovaní sústredí pozornosť na dôsledné dohľadanie kontaktov pozitívne testovaných osôb pomocou AG testov a následne uplatní stratégiu doplňujúceho testovania pomocou PCR testov. To sa akosi nedeje, ale z úradu vlády zaznieva ďalší nezmysel o potrebe nových kôl nedomyslených, nesystémových plošných testovaní ešte do Vianoc.

Ďalším dôkazom nekompetentnosti ministra zdravotníctva je prezentovaný nekonzistentný súbor  ôsmych ukazovateľov na hodnotenie aktuálnej situácie okolo koronavírusu na Slovensku. Jednoznačne tam nepatrí kĺzavý medián počtu pozitívne testovaných osôb, z už viackrát popísaných dôvodov  (https://ssad.statistics.sk/SSaD/index.php/sledovat-klzavy-median-poctu-pozitivne-testovanych-osob-na-koronavirus-je-nekorektne/). Minister zdravotníctva ticho súhlasí s nezmyselnou úlohou premiéra dostať do konca mesiaca sedemdňový kĺzavý medián pod hranicu 750 pozitívne testovaných osôb. Splnenie danej úlohy je v podstate veľmi jednoduché. Stačí len znížiť denný počet PCR testov pod požadovanú métu. Žeby sa to už aj reálne dialo? Totiž, pokles 7-dňového priemeru denného počtu PCR testov sa od 3. novembra 2020 znižuje denne v priemere o vyše 5 %. Hlavne vďaka tomu došlo začiatkom novembra k pompézne ohlásenému „zlomenému väzu“ koronavírusu.

Tak trochu zazlievam aj verejne známym dátovým analytikom, že taktiež v podstate tolerujú chorobné výplody premiéra o funkčnosti používania kĺzavého mediánu počtu pozitívne testovaných osôb pri stanovovaní pravidiel na zavádzanie a uvoľňovanie rôznych opatrení smerom k civilnému obyvateľstvu aj k ekonomike. Odborne aj vecne je kĺzavý medián počtu pozitívne testovaných osôb neakceptovateľný ukazovateľ na daný účel.

Reálna situácia okolo koronavírusu je trochu iná, ako je komunikovaná vládnymi predstaviteľmi. Zhruba od 7.11.2020 sa začali na Slovensku rozchádzať vyrovnané hodnoty 7-dňového priemeru počtu pozitívne testovaných osôb na koronavírus a hodnoty 7-dňového priemeru podielu pozitívne testovaných na celkovom počte zrealizovaných testov. Dňa 17. novembra dosiahol 7-dňový priemer podielu pozitívne testovaných na celkovom počte testovaných osôb nové maximum (20,3 %) a prekonal tak hodnotu 19,5 % z 29.10.2020. Inými slovami riziko šírenia koronavírusu na Slovensku nadväzuje aktuálne na jeho nepriaznivý trend spred vyše dvoch týždňov.

Všetky vládne opatrenia smerujúce k účinnému a efektívnemu riešeniu nie dobre sa vyvijajúcej situácie s koronavírusom na Slovensku nemôžu ignorovať  objektívne poznatky na základe zmysluplných ukazovateľov z dostupných údajov. Je tu jednoznačná výzva hlavne na ministra zdravotníctva, aby konečne vytvoril systém konzistentných ukazovateľov na sledovanie a hodnotenie aktuálnej situácie okolo koronavírusu.

Jednou z možnosti je napr. ísť cestou českého ministerstva zdravotníctva, ktoré pripravuje syntetický index na hodnotenie pandemickej situácie, vychádzajúci zo štyroch (podľa mňa ešte diskutabilných) ukazovateľov. Zohľadňovať by sa mal 14-dňový počet novo pozitívnych osôb na 100 tisíc obyvateľov, 14-dňový počet novo pozitívnych osôb nad 65 rokov na 100 tisíc obyvateľov, reprodukčné číslo šírenia koronavírusu a priemerná pozitivita na koronavírus za posledných 7 dní. Uvažuje sa o výpočte daného indexu až na okresnú úroveň. Dôležitým predpokladom je dostupnosť takto štruktúrovaných východiskových údajov.

Aj v zmysle filozofie uvedeného syntetického indexu je potrebné na Slovensku čo najskôr vypustiť sledovanie klzavého mediánu počtu pozitívne testovaných na koronavírus zo skupiny ôsmych prezentovaných ukazovateľov a upustiť od jeho pasovania do pozície kľúčového ukazovateľa pri rozhodovaní o uvoľňovaní epidemiologických opatrení. Očakávať však od terajšieho ministra zdravotníctva výraznejší kvalitatívny posun pri monitorovaní a hodnotení vývoja koronavírusu na Slovensku je asi len zbožné snívanie. Preto riešením by bolo uvoľniť miesto jednoznačne schopnejšej osobe na čele ministerstva zdravotníctva.

Niektorých diskutujúcich ubezpečujem, že o mojich názoroch stále  platí to, čo som uviedol v závere môjho predchádzajúceho blogu.