Pokus o objektívny pohľad na svet

Vrcholoví predstavitelia EÚ sa vytešujú, akú prijateľnú obchodnú dohodu uhrali s Trumpom. Realita je však trochu iná. Dohoda nie je výsledkom vyjednávania, ale skôr poslušným akceptovaním zmiernených, predtým úmyselne nadsadených Trumpových požiadaviek. Trumpova taktika prísť s hrozbou prísnej obchodnej politiky a potom čiastočne zľaviť mu opäť vyšla. V konečnom dôsledku však nakoniec cúvli Európania, nie Trump. Vyhli sa síce obchodnej vojne, ale pristúpili na podmienky, ktoré znamenajú vyššie clo a tým aj vyššiu záťaž pre európskych vývozcov, ako aj prihlásenie sa k dlhodobej závislosti na USA. O tom, že nejde o žiadnu výhru európskych vyjednávačov, svedčia aj rozporuplné reakcie viacerých čelných predstaviteľov významných európskych krajín.

Na dohode zaráža aj značná miera neodbornosti. Agentúry Reuters a Bloomberg hneď obratom zareagovali, že dohoda o vývoze energie z USA do EÚ v hodnote 750 miliárd dolárov je nereálna. Argumentujú tým, že celková hodnota dovozu americkej ropy, LNG a koksovateľného uhlia do EÚ v roku 2024 bola len 64,55 miliardy dolárov, čo predstavuje len 26% zo sľúbených 250 miliárd dolárov, ktoré by EÚ mala ročne minúť na energiu z USA. Zdá sa, že Európska komisia stále kráča v zabehnutom móde, keď opäť uzatvorila dohodu skôr politickej povahy a s jej odbornou a právnou záväznosťou a v konečnom dôsledku aj so samotnou realizovateľnosťou si hlavu lámať nemieni.