Priaznivá epidemická situácia by nemala viesť k jej oficiálnemu ignorovaniu

16. januára 2023, mikic, Nezaradené

Je všeobecne známe, že problematike vývoja koronavírusu sa oficiálne inštitúcie v posledných mesiacoch venujú minimálne. Svedčí o tom napríklad aj už dvojmesačné zaseknutie sa hodnôt celkovo hospitalizovaných s covid-19 na stránke https://korona.gov.sk/ na čísle 312, pričom to nekorešponduje s hodnotami ukazovateľa 07a_COVID-19 Počet hospitalizácií s ochorením COVID-19 na stránke https://covid-19.nczisk.sk/sk.

Rovnako sa zdá, že nikomu už niekoľko mesiacov (zhruba od druhej dekády júla 2022) nechýbajú rozšírené štatistiky o vývoji covidu-19. Na stránke https://korona.gov.sk/ je to vybavené informáciou, že rozšírené štatistiky sú z technických príčin dočasne nedostupné.

Aktuálny vývoj pandémie koronavírusu je podľa vybraných ukazovateľov na Slovensku skutočne priaznivý, čo je zrejmé aj z priloženého grafu. Ich hodnoty sú aktuálne násobne nižšie ako pred rokom. Priemerná sedemdňová miera pozitívne testovaných osôb predstavovala v polovici januára 2023 hodnotu 8,3 percenta, kým pred rokom bola takmer tronásobná (22,3 %). Priemerný sedemdňový počet hospitalizovaných s covid-19 je aktuálne zhruba 385 osôb (pred rokom 1936 osôb) a priemerný sedemdňový počet úmrtí na covid-19 predstavuje 4 osoby (pred rokom 48 osôb).

Pozoruhodné je, že sa pri zlepšovaní epidemickej situácie a pri oficiálnom takmer ignorovaní problematiky koronavírusu stále statočne testuje na covid-19. Ešte aj v prvej polovici januára 2023 sa realizovalo denne v priemere 540 PCR testov a vyše 1100 antigénových testov. Žiadalo by sa oficiálne stanovisko k opodstatnenosti a efektívnosti pokračujúceho testovania na covid-19.

Vo všeobecnosti zatiaľ absentuje oficiálne odborné zhodnotenie doterajšieho vývoja pandémie koronavírusu zo zdravotného hľadiska a dopadu na obyvateľstvo. Chýba tiež objektívny pohľad na manažovanie celého procesu pandémie v jednotlivých jej vlnách z pohľadu delegovania jasných kompetencií jednotlivým inštitúciám, zhodnotenie opodstatnenosti realizácie určitých opatrení inštitúciami a jednotlivcami a aj zovšeobecnenie poznatkov pre možné krízové riadenie podobných procesov v budúcnosti. Samostatnou kapitolou hodnotenia doterajšieho vývoja pandémie koronavírusu by mala byť analýza dostupnosti a spoľahlivosti potrebných údajov.

Je zrejmé, že spoločnosť aktuálne čelí viacerým urgentným krízovým situáciám. Pre nás je však dosť nepochopiteľné, že vrcholoví predstavitelia štátu ani samotné relevantné inštitúcie po troch rokoch pandémie koronavírusu zatiaľ neprejavili väčší záujem o zhodnotenie tejto nepríjemnej udalosti nielen ako celku, priebehu jej manažovania, dostupnosti a spoľahlivosti potrebných údajov, používania vhodných analytických nástrojov a podobne. Pozornosť by si určite zaslúžilo aj objektívne zhodnotenie takých parciálnych súčasti pandémie koronavírusu, ktoré sú spojené s prevenciou, hospitalizáciami, liečením a v neposlednom rade aj s úmrtiami na covid-19.

Určitým handicapom je tiež pomerne rezervovaný prístup akademickej a vedeckej obce k potrebe objektívneho zhodnotenia vývoja pandémie koronavírusu, aj keď treba pripomenúť záslužné aktivity komunity Dáta bez pátosu aj nejaké príspevky v časopisoch (napr. https://ssad.statistics.sk/SSaD/wp-content/files/4_2021/4_2021_clanok_3_Car.pdf). Celkovo nebolo na Slovensku vytvorené také prostredie, v ktorom by sa viedli kvalifikované odborné diskusie o vývoji pandémie a jej súvislostiach. Trendom bolo a stále aj je, usmerniť akúkoľvek diskusiu o pandémii koronavírusu do rámca ohraničeného oficiálnou propagandou. Za výnimku možno považovať na začiatku januára 2023 prezentovanú informáciu bližšie nešpecifikovanej poradenskej spoločnosti o nadúmrtnosti na covid-19 na Slovensku v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (viac na https://spravy.rtvs.sk/2023/01/rozhodnutia-politikov-ovplyvnili-vysoku-nadumrtnost-pocas-pandemie-covidu/).

Na pandémiu koronavírusu sa nedá len sťažovať a vyhovárať. Treba ju dôkladne zmapovať, zanalyzovať a zovšeobecniť poznatky pre jej aktuálne manažovanie aj pre prípadné krízové riadenie podobných procesov v budúcnosti. A toto by mala byť úloha predovšetkým pre relevantné štátne inštitúcie.