Príčiny nepriaznivej epidemiologickej situácie

Nepriaznivý vývoj epidemiologickej situácie prináša prirodzene rôzne úvahy o príčinách danej situácie. Jedna z možných úvah na základe podrobnejšej analýzy údajov vidí príčiny nepriaznivého vývoja pandemickej situácie na Slovensku v posledných mesiacoch v niekoľkých rovinách.

1. Oficiálne ukazovatele na hodnotenie vývoja epidemiologickej situácie netvoria dostatočne konzistentný systém.

Príkladom je neodborné preferovanie požiadavky poklesu nekorektných ukazovateľov (kĺzavý medián, resp. kĺzavý priemer) počtu nových prípadov pozitívne testovaných pri rozhodovaní o epidemiologických opatreniach pre obyvateľstvo a firmy vládnymi predstaviteľmi aj v novembri 2020. Takéto absolútne ukazovatele nedostatočne zohľadňujú veľkú variabilitu, ale hlavne výraznú asymetriu hodnôt denných počtov novo pozitívne testovaných a denných počtov vykonávaných PCR testov. Výsledkom sú prijímané nekvalifikované opatrenia v boji s koronavírusom.

2. Hodnotenie pilotného a celoplošného testovania v mesiacoch október a november 2020 bolo neodborné, povrchné a predovšetkým účelové.

• Poznatky na základe reálnych údajov svedčia o tom, že zastavenie rastu rizika koronavírusu nastalo už zhruba týždeň pred pilotným testovaním vo vybraných okresoch a prakticky zároveň s prvým dňom celoplošného testovania. Bol to pravdepodobne výsledok prijatých opatrení v prvej polovici októbra 2020.
• Chybou bolo prílišné uspokojenie sa vládnych predstaviteľov s takmer permanentným znižovaním 7-dňového priemeru počtu novo pozitívne testovaných osôb od 3.11.2020 až do 23.11.2020. Realita však bola taká, že od 13.11.2020 až do 20.11.2020 sa začalo riziko infikovania osôb koronavírusom výrazne zvyšovať, čo zodpovední vládni predstavitelia v prežívanej eufórii odignorovali. Tento pomerne prudký rast 7-dňovej miery pozitívne testovaných mohol byť spôsobený aj zvýšenou mobilitou pri celoplošnom testovaní na prelome mesiacov október a november. To mohlo byť aj príčinou výraznejšieho zvyšovania sa počtu hospitalizovaných od konca novembra 2020. Ďalším akcelerátorom zhoršovania epidemiologickej situácie aj rastu počtu hospitalizovaných bol benevolentný prístup vlády k mobilite v predvianočnom období.
• Rastúce počty hospitalizovaných a zomretých v posledných mesiacoch sú bezprostredným následkom všeobecne rastúceho trendu počtu novo pozitívne testovaných pri takmer stagnujúcom trende počtu vykonávaných PCR testov od začiatku októbra 2020.
• Aktuálne žneme výsledky nekompetentného manažovania epidemiologickej situácie zodpovednými inštitúciami a osobami hlavne v posledných dvoch mesiacoch roku 2020.

3. Pretrváva stále vysoká mobilita osôb v dôsledku neodborného a často chaotického manažovania boja proti šíreniu koronavírusu z pozície zodpovedných inštitúcií.

• Chýba výrazná, celospoločensky akceptovaná autorita v boji proti koronavírusu.
• Nezodpovedné správanie niektorých vládnych predstaviteľov majú negatívny vplyv pri motivovaní obyvateľstva k dodržiavaniu prijímaných opatrení.
• Otáľanie s dôslednejšou kontrolou medzištátnej migrácie.
• Potrebné jednoznačné odborné a argumentmi podložené opatrenia v boji s pandémiou sú pomerne často suplované intuitívnymi a nekonzistentnými opatreniami.
• Odborníci už dlhšie poukazujú na to, že aj povinnosť obnovovať si antigénové testy môže mať vplyv na neklesajúce čísla novo nakazených. Dokonca už aj hlavný hygienik pripúšťa, že sa úplne nedá vylúčiť nakazenie sa ľudí na testovaní. A nakoniec, už aj zahraničné média konštatujú, že slovenská stratégia pravidelného celonárodného testovania antigénovými testami zlyhala.

4. Nedostatočné testovanie pomocou PCR testov

• V priebehu novembra 2020 sa na Slovensku vykonalo denne v priemere okolo 9700 PCR testov, kým v októbri 2020 to bolo v priemere takmer 10500 PCR testov.
• Za január 2021 sa denne vykonávalo v priemere necelých 10400 PCR testov a vo februári 2021 len niečo nad 10100 PCR testov.
• Aktuálne pripadá na Slovensku zhruba 375 celkom vykonaných PCR testov na milión obyvateľov. Nižšiu intenzitu testovania pomocou PCR testov majú z okolitých krajín Poľsko (zhruba 262 PCR testov na milión obyvateľov) a Ukrajina (necelých 160 PCR testov na milión obyvateľov).

5. Absentujú potrebné dostatočne štruktúrované údaje o reálnych rizikách vývoja koronavírusu hlavne na regionálnej úrovni.

• Aj na hodnotenie epidemiologickej situácie v krajoch a okresoch by mala patriť k rozhodujúcim ukazovateľom miera pozitívne testovaných pomocou PCR testov. Na tento účel chýbajú verejne dostupné údaje o denných počtoch vykonaných PCR testov na úrovni okresov.
• Na regionálnej úrovni sa aktuálne používajú ukazovatele 7 a 14 dňovej incidencie, ktoré sú aj súčasťou covid automatu. Na reálnych údajoch sa však dá jednoznačne dokázať deformačný vplyv variability celkového počtu vykonaných testov na informáciu o riziku koronavírusu v jednotlivých okresoch pri ukazovateli incidencia na 10 tisíc, resp. 100 tisíc obyvateľov.
• Absencia potrebných dostatočne štruktúrovaných údajov na úrovni okresov sťažuje objektívne hodnotenie epidemiologickej situácie.

6. Nezodpovedné správanie sa časti obyvateľov pri plnení prijatých opatrení v boji s koronavírusom.

• Určitej časti populácie chýba väčšia disciplína už pri plnení troch základných opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu, ale aj osobná zodpovednosť pri ochrane seba i pri predchádzaní šírenia nákazy v najbližšom okolí.

Uvedené príčiny doplnené faktami sú dosť jasným dôkazom nekompetentného manažovania boja s koronavírusom v posledných mesiacoch, čo by malo viesť aj k vyvodeniu politickej zodpovednosti (ne)zodpovedných persón.

Je nevyhnutná dôsledná reflexia zodpovedných inštitúcii a osôb na nakopené chyby. Hľadanie funkčných a efektívnych riešení na boj proti pandémii by malo v najbližšom období konečne prebiehať konštruktívne a na odbornejšej báze ako tomu bolo doteraz.