Pri hodnotení celoplošného testovania je vhodné zobrať do úvahy vývoj miery pozitívne testovaných na koronavírus na Slovensku jednak v kontexte s jej vývojom v okolitých krajinách, detailnejšie sa pozrieť na krivku miery pozitivity na Slovensku aj z regionálneho pohľadu a zohľadniť tiež názory zahraničných odborníkov.
Absolútne neobstojí oficiálna rétorika, podľa ktorej sme celoplošným testovaním predišli nepriaznivému českému scenáru. Z dostupných údajov vyplýva, že Slovensko ako prvé v strednej Európe zaznamenalo trend spomaľovania medzi-týždňového rastu kumulovanej miery pozitívne testovaných osôb už v polovici októbra 2020 (teda už zhruba týždeň pred pilotným testovaním a 2 týždne pred prvým kolom celoplošného testovania).
Vývoj miery pozitívne testovaných na Slovensku po celoplošnom testovaní preto nemožno spájať výlučne s pilotným ani celoplošným testovaním, nakoľko takmer rovnakú dynamiku mal aj v Českej republike, kde podobné experimenty neabsolvovali.
Vývoj miery pozitívne testovaných na celom Slovensku som sledoval pomocou 14-denného priemeru podielu pozitívne testovaných osôb na celkovom počte vykonaných PCR testov. Takto sa dá získať časový rad údajov o miere pozitívne testovaných osôb s relatívne vyrovnanými hodnotami.
14-dňový priemer podielu pozitívne testovaných osôb na koronavírus sa na Slovensku vyvíjal nasledovne:
Z uvedených čísel vyplýva, že pilotné a následné celoplošné testovanie malo určitý vplyv na vývoj miery pozitívne testovaných na koronavírus, ale na základe časových súvislosti možno opäť konštatovať, že spomalený vývoj miery pozitívne testovaných osôb nebol len výsledkom pilotného a celoplošného testovania, ale zrejme aj dôsledkom prijatých opatrení na boj s koronavírusom ešte v prvej polovici októbra 2020. Dôležitú rolu zohral aj relatívne vysoký počet vykonaných PCR testov na prelome mesiacov októbra a novembra 2020. Vtedy sa v priebehu dvoch týždňov realizovalo v priemere takmer 15 tisíc PCR testov denne, ale v týždňoch na prelome novembra a decembra sa realizovalo len necelých 9 tisíc PCR testov.
Ešte jeden pohľad môže poskytnúť zaujímavé poznatky o účinnosti celoplošného testovania, a to prostredníctvom ukazovateľa prírastkov 7-dňovej incidencie koronavírusu na 10 tisíc obyvateľov v pilotne testovaných okresoch.
V troch pilotných okresoch (DK, NO a BJ) sa znížil prírastok 7-dňovej incidencie koronavírusu na 10 tisíc obyvateľov už v čase pilotného testovania. S týždenným odstupom pokračovalo znižovanie prírastku sledovanej pozitivity a najvýraznejšie sa znížil prírastok v okresoch Tvrdošín a Námestovo. Uvedené poznatky tiež potvrdzujú, že zlepšovanie pandemickej situácie v inkriminovaných okresoch neboli len výsledkom organizovaného testovania.
Hodnotenie slovenského celoplošného testovania je aj z pohľadu zahraničných odborníkov pomerne nejednoznačné. Aj relatívne pozitívne hodnotenie expertov z Londýnskej vysokej školy hygieny a tropickej medicíny obsahuje dôvetok, že k zníženiu šírenia nákazy koronavírusu na Slovensku prispeli aj tvrdé karanténne opatrenia, ktoré boli prijaté už v prvej polovici októbra 2020.
V diskusii o celoplošnom testovaní na Slovensku stále dominujú emócie a chýba jej viac odbornosti. Jednoznačne chýba relevantná odborná štúdia, ktorá by komplexne vyhodnotila celoplošné testovanie. Dostupná štúdia nezávislých laboratórnych diagnostikov (https://lekarskenoviny.sk/index.php/2020/12/06/spravna-laboratorna-prax-a-vysledky-plosneho-testovania-na-covid-19-na-slovensku/) hodnotí celoplošné testovanie skôr negatívne.
Reálne údaje o vývoji kumulovanej miery pozitívne testovaných osôb, odborná štúdia slovenských laboratórnych diagnostikov, ale aj medzinárodné ohlasy na slovenské pilotné testovanie poskytujú fakty, na základe ktorých je možné prehlásiť, že celoplošné testovanie na slovenský spôsob bolo relatívne málo medicínsky účinné a pomerne vysoko neefektívne vzhľadom na vynaložené ľudské, materiálne a celkové finančné prostriedky.
Diskusiu o téme celoplošného testovania by od intuitívnej na profesionálnejšiu úroveň posunulo hlavne zverejnenie odborne posúdenej oficiálnej štúdie s komplexným vyhodnotením výsledkov tejto náročnej akcie, ale aj stanovisko takých relevantných inštitúcií ako je Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR a Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť.