Nezmyselné iskrenie medzi premiérom a ministrom hospodárstva určite nie je dobrým príkladom pre verejnosť, ako zvládnuť chaos okolo „pandémie“ koronavírusu a ekonomicky prežiť bez fatálnych následkov. V plnej nahote sa odhaľuje nekompetentnosť vládneho kabinetu ako celku riešiť komplikované situácie na odbornej úrovni.
Veľmi nešťastne a neodborne sa pristupuje k hodnoteniu situácie s koronavírusom, keď sa predstavitelia iných názorov ako ten jediný „správny“ jednoducho označia za debilov a bláznov. Nemal by sa daný problém viac prediskutovať z viacerých uhlov pohľadu a na základe relevantných faktov? Stačí si dosadiť za viaceré neznáme premenné subjektívne konštanty a na základe takého prístupu prijímať opatrenia? Už aj priemerná inteligencia by mala pripustiť konfrontáciu relevantných argumentov na základe dostupných poznatkov.
Pokúsim sa byť aj trochu konkrétny. Stále mi v mysli rezonuje „konšpiračný“ názor, že pozitívny na koronavírus ešte neznamená chorý. Ak máme veriť číslam zo stránky https://korona.gov.sk/ o počte hospitalizovaných s potvrdeným covid19, tak 12.10.2020 to bolo na Slovensku 339 osôb pri priemernom dennom prírastku za posledný týždeň okolo 15 hospitalizovaných. Sedemdňový priemerný počet pozitívne testovaných predstavoval v tom istom čase cca 980 osôb. Znamená to 1,5 % hospitalizovaného z priemerného počtu pozitívne testovaných, alebo inak zhruba 2 hospitalizované osoby zo sto pozitívne testovaných. Toto by mala byť tá „pandemická“ situácia? Mimochodom, uvedená miera hospitalizovaných s potvrdeným covid19 je aktuálne na úrovni z prvej dekády mája 2020, kedy sa testovalo neporovnateľne menej. Bol vôbec tento fakt zohľadnený pri prijímaní aktuálnych opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a Ústredného krízového štábu? Možno áno, možno nie, ale skôr asi platí to B.
Od premiéra sme sa však dozvedeli, že pri úprave opatrení opäť vsadíme na ten nezmyselný 7-dňový kĺzavý medián celkového počtu pozitívne testovaných. Na nevhodnosť používania toho ukazovateľa som upozorňoval už niekedy v júli 2020 tak kompetentné inštitúcie ako aj média. Opätovné použitie toho nezmyselného ukazovateľa svedčí nielen o tom, že kompetentným chýbajú triviálne základy matematiky a štatistiky, ale hlavne to prezrádza absenciu racionálneho prístupu ku hľadaniu funkčných opatrení na riešenie krízových situácií. Následne to zosilňuje nedôveru rozmyšľajúcich občanov ku naservírovaným vládnym opatreniam. Ak k tomu pripočítame guľáš premiéra a ministrov v kompetenciách Ústredného krízového štábu, tak to už je fakt na porazenie.
Veci by určite pomohlo, keby sa pri hľadaní efektívnych riešení krízových situácií spojených s koronavírusom prešlo od kĺzania po povrchu problému k jeho hlbšej analýze na základe viac štruktúrovaných údajov. Tiež by bolo vhodné prestať sa sústreďovať na kvantitatívne ukazovatele o vývoji koronavírusu a viac sa zamerať na rôzne kvalitatívne ukazovatele. Na tieto účely by ale bolo vhodné nielen skvalitniť zber potrebných údajov, ale aj viac tieto údaje sprístupniť pre širšiu analytickú verejnosť. Potom by asi bolo možné aj výraznejšie skrátiť a zefektívniť doterajšie dlhé rokovania poradných orgánov vlády v oblasti koronavírusu.
Mojim zámerom nie je vôbec zľahčovanie zákernosti koronavírusu, ani spochybňovanie všetkých prijímaných opatrení. Ako slobodne uvažujúcemu občanovi sa mi však žiada nadobudnúť pocit, že situácia okolo koronavírusu je analyzovaná objektívne na základe všetkých relevantných poznatkov.